Koronavírus alebo koronavírusy sú typy vírusov, ktoré zvyčajne napadajú dýchacie cesty u vtákov a cicavcov, taktiež aj vrátane ľudí. Odborníci spájajú symptómy s bežným prechladnutím, bronchitídou, zápalom pľúc a inými problémami spojenými s dýchaním.
Tento nový objav vo svete vírusov je zodpovedný hlavne za to, že z bežného prechladnutia sa môže stať veľmi závažná choroba. Počas posledných 70 rokov sa vedci snažia zistiť, čo vlastne koronavírusy sú a ako moc ohrozujú náš každodenný život.
Aké škody už koronavírus napáchal?
Koronavírusy môžu infikovať hlavne myši, potkany, psy, mačky, morky, kone, ošípané alebo hovädzí dobytok. Niekedy sa však môže stať prípad, že zo zvieraťa sa vírus prenesie na človeka.
Prvý prípad koronavírusu s označením COVID-19 bol potvrdený v Číne, kde sa nákaza začala šíriť mestom Wu-Chan. Do dnešných dní sa už koronavírus rozšíril do približne 80 krajín sveta, pričom už stihol usmrtiť viac ako 3000 ľudí (Čína, Južná Kórea, Irán, Španielsko a Švajčiarsko). Počet nakazených je okolo 96 000.
K dnešnému dňu by mala byť vakcína už na svete, ale testovanie na ľuďoch by sa malo začať až v blízkej budúcnosti. Úspech však stále ne je garantovaný, a tak by sme šírenie nákazy nemali nijak podceňovať.
Pozitívnou správou je, že do dnešného dňa bolo vyliečených viac ako 20 000 ľudí. Ale dávajte si obrovský pozor, pretože používanie rúšok nemusí vždy znamenať stopercentnú prevenciu. Na Slovensku sme zatiaľ žiadny prípad nezaznamenali a odborníci nás upokojujú, že nemáme dôvod panikáriť. Aký je však najúčinnejší spôsob ochrany pred koronavírusom?
zdroj: www.medicar.com
História koronavírusov
Názov koronavírus pochádza z jeho výzoru, ktorý pod mikroskopom vyzerá ako rozvetvená koruna stromov. Slovo „corona“ pochádza z latinčiny a znamená „halo“ alebo „koruna„.
Vedci prvýkrát zistili prítomnosť týchto typov vírusov ešte v roku 1937. Na vtákoch boli nájdené známky po koronavírusoch, ktorých príznaky sa prejavili v podobe infekčnej bronchitídy.
Ľudský koronavírus (HCoV) bol objavený v 60. rokoch 20. storočia a súvisel hlavne s nachladnutím. Dva ľudské koronavírusy sú dokonca zodpovedné za veľkú časť prechladnutí ako sú napríklad typy OC43 alebo 229E.
Príznaky COVID-19 koronavírusu
Príznaky chrípkového typu sa zvyčajne objavia 2 až 4 dni po infekcii koronavírusmi a zvyčajne sa líšia od osoby. Mladých ľudí nemusí koronavírus nijak ohroziť, ale pri staršej generácii môže mať táto forma vírusu až fatálne následky.
Medzi najčastejšie príznaky patrí kýchanie, nádcha, únava, kašeľ, horúčka alebo bolesť hrdla. Identifikovať koronavírus a odlíšiť ho napríklad od rinovírusu (ďalšia príčina nachladnutia) môže byť však pre vedcov problém. Inými slovami, v niektorých prípadoch je náročné určiť to či máte koronavírus alebo len obyčajný zapchatý nos.
Prevencia pred koronavírusom
Momentálne neexistuje žiaden liek, ktorý by bol bežne dostupný v lekárni. Ľudia sa však môžu ochrániť bežnými opatreniami ako napríklad odpočinok, či dodržiavanie pitného režimu. Odporúčame sa taktiež vyhýbať fajčeniu a fajčiarskych priestorov. Užívaním vitamínov na imunitu.
Najlepšou prevenciou je samozrejme pravidelné umývanie si rúk a dodržiavanie hygieny. Ak sa náhodou dotknete človeka nakazeného koronavírusom, stačí si dôkladne umyť vaše ruky.
Z liekov, ktoré však nie sú priamo na koronavírus COVID-19 , môžete užiť napríklad THERAFLU, Ibuprofén alebo Naprofén proti bolesti. Lekár dokáže vírus diagnostikovať odobratím krvi alebo vzorky z dýchacích ciest (hlieny z nosa).
Aké typy koronavírusov poznáme?
Koronavírusy patria do druhu Coronavirinae z čeľade Coronaviridae. Rôzne typy ľudských koronavírusov sa líšia v tom, aké závažné môže byť výsledné ochorenie a do akej miery sa dokážu šíriť. Lekári v súčasnosti rozpoznávajú 7 typov koronavírusov, ktoré môžu infikovať aj ľudí.
Medzi bežné typy zahrňujeme 229E (alfa koronavírus), NL63 (alfa koronavírus), OC43 (beta koronavírus) a HKU1 (beta koronavírus).
Medzi zriedkavé kmene, ktoré pôsobia závažnejšie komplikácie patrí aj MERS-CoV, ktorý spôsobuje respiračný syndróm na strednom východe a SARS-CoV vírus zodpovedný za závažný akútny respiračný syndróm (SARS). V roku 2019 vznikol nový kmeň s názvom SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje práve COVID-19.
Ako sa koronavírus šíri a na koho najviac útočí?
Medzi spôsoby šírenia zaraďujeme kašeľ a kýchanie bez zakrytie úst. Taktiež sem patrí aj dotyk alebo potrasenie rukou s osobou, ktorá vírus má. Nakaziť nás môže aj kontakt s povrchom, ktorý vírus obsahuje, a následne sa neumytou rukou dotknúť nosa, očí alebo úst.
Niektoré živočíšne koronavírusy, ako napríklad mačací koronavírus FCoV, sa môže šíriť aj pri kontakte so stolicou. Nie je však jasné, či to platí aj pri ľudských koronavírusoch.
Pozor by si mali dávať hlavne malé deti, ľudia vo veku 65 a viac rokov a tehotné ženy. Koronavírusy môžu taktiež účinne mutovať, čo ich robí naozaj nebezpečnými.
Aby sa zabránilo prenosu, ľudia by mali zostať doma a odpočívať, kým sú príznaky aktívne. Okrem toho by mala byť osoba v karanténe a čo najmenším kontaktom s inými ľuďmi. A zapamätajte si, že rúška vám nijako nepomôžu. Účinné sú len pre nakazených, ktorí vírus nechcú šíriť ďalej.
To by bolo o koronavírusoch všetko a veríme, že ste si z dnešného článku niečo odniesli. Prevencia od nás je hlavne dodržiavanie hygieny. Panika je zbytočná, stačí byť opatrnejší a všetko bude v poriadku.
Zdroj: medicalnewstoday.com
